Tranzit Merkúru popred Slnko 2019

Kedy?

Prvý kontakt Merkúru so slnečným diskom bude v pondelok 11.11.2019 o 13:35 nášho času, najbližšie k stredu slnečného kotúča sa bude planéta nachádzať v čase 16:09 a prechod sa skončí 19:04 nášho času. Slnko bude zapadať na západe Slovenska približne o 16:14, pokiaľ je niekde v západnom výhľade vyšší horizont alebo budovy, je potrebné počítať s kratším pozorovacím časom.

Ako a s čím pozorovať? 

Vzhľadom na malú uhlovú veľkosť Merkúru (cca 10 uhlových sekúnd v tomto období kedy je bližšie k Slnku a ďalej od Zeme) bude potrebný na pozorovanie hvezdársky ďalekohľad (aspoň 76mm objektív - musí byť vybavený certifikovanou slnečnou fóliou!) alebo astro binokulár (zväčšenie aspoň 10x, na statíve, musí byť vybavený certifikovanou slnečnou fóliou!) vybavený špeciálnymi slnečnými filtrami alebo certifikovanou slnečnou fóliou bezpečne pripevnenou pred objektívmi ďalekohľadu.

Nikdy sa nepozerajte so žiadnym ďalekohľadom bez certifikovaných slnečných filtrov/fólií bezpečne umiestnených pred objektívmi ďalekohľadu do Slnka alebo jeho okolia! Na pozorovanie Slnka nepoužívajte ani žiadne CD disky, ani začiernené sklíčká či filmové negatívy, ani slnečné okuliare! Hrozí nezvratné poškodenie zraku a OSLEPNUTIE!

Veľkostne sa bude zdať najmenšia planéta Merkúr oproti obrovskému Slnku na pozadí ako jedna z jeho slnečných škvŕn, no keďže v súčasnosti žiadne viditeľné škvrny na kotúči nie sú, bude sa dať ľahko rozoznať. Ak by boli prítomné slnečné škvrny, Merkúr od nich odlíšite tak, že bude mať rovnomerne guľatý tvar, nebude však mať žiadny okraj (šedá penumbra) ako slnečná škvrna a bude sa v relatívne krátkom čase pomerne rýchlo pohybovať. Celý prechod bude trvať cca 5,5 hodiny, samotný vstup a výstup však Merkúru zaberie len zopár minút. Ak dovolí počasie, v našich zemepisných šírkach bude začínať prechod popoludní, no koniec neuvidíme, Slnko už vtedy bude pod obzorom.

Odporúčame bezpečné pozorovanie pod odborným dohľadom, hvezdárne po celom Slovensku plánujú v prípade priaznivého počasia pozorovanie prechodu Merkúru, napríklad Hvezdáreň Kysuce-Žilina, Hvezdáreň Rimavská Sobota, Hvezdáreň Prešov, Hvezdáreň Banská Bystrica, Hvezdáreň Hlohovec, Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo.

Kontakt na ďalšie hvezdárne nájdete na stránkach Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove.

Ďalší prechod? 

Od posledného tranzitu planéty Merkúr popred Slnko uplynuli viac ako 3 roky, posledný prechod sa konal 9.5.2016 a nasledujúci bude z nášho územia pozorovateľný opäť až 13.11.2032. Prechod Merkúru je iný a častejší ako prechod Venuše (ten od posledného razu 6.6.2006 ľudstvo opäť uvidí až v decembri 2117).

Čo ak nebude priaznivé počasie?

Ak vám nebude priať počasie alebo nebudete mať čas na pozorovanie vonku, prechod Merkúru môžete sledovať aj online takmer v reálnom čase na stránke NASA a SDO. Viac audio/video materiálov a informácií o planéte Merkúr nájdete aj na stránke NASA.

Čo je na tom zaujímavé?

V minulých storočiach sa pozorovaním prechodov (tranzitov) vnútorných planét popred Slnko vedci snažili upresniť vzdialenosť Zem-Slnko, no nevyšlo im to práve kvôli tzv. efektu čiernej kvapky, ktorý im znemožnil merať presný čas vstupu a výstupu planéty do a zo slnečného disku. Dnešní vedci sa pomocou tranzitov snažia identifikovať planéty mimo našej slnečnej sústavy, tzv. exoplanéty. 

Pri prechodoch je najzaujímavejšie sledovať prvý zdanlivý dotyk, vstup planéty do slnečného disku, druhý vstup kedy je planétu prvýkrát vidieť celú na pozadí Slnka a potom to isté len v opačnom poradí pri výstupe zo slnečného kotúča. Pri týchto zdanlivých kontaktoch mnohí vedci pozorovali zvláštne úkazy, najznámejším je tzv. efekt čiernej kvapky krátko po druhom kontakte kedy sa disk planéty oddeľuje od okraja slnečného kotúča. Planétu vtedy zdanlivo spája s okrajom Slnka malá čierna kvapka. Tiež jasne biely kruh okolo celého Merkúru s malou jasne bielou bodkou v jeho strede.

Tieto fenomény sa pripisujú optickým javom vznikajúcim pri prechode svetla rôznymi optickými prostrediami. V hre sú najmä difrakcia (ohyb svetla pri prechode malým otvorom alebo okrajom rôznych prekážok), atmosféra Zeme a prechádzajúcej planéty a nedokonalosti optických prístrojov. Vplyv atmosférických podmienok skôr efekt čiernej kvapky len zosilňuje, pri dobrých podmienkach (dobrá viditeľnosť/seeing) v kombinácii s modernou optikou je možné tento efekt takmer eliminovať. V 1999 roku sa americkí vedci spojili s NASA a pozorovali prechod Merkúru zo satelitu na obežnej dráhe Zeme (TRACE), čím vylúčili vplyv zemskej atmosféry (atmosféra Merkúru je veľmi riedka a bez vrstiev) ako jeden z hlavných príčin efektu čiernej kvapky. Na druhej strane, difrakcia a nedokonalosti optiky dostatočne nevysvetľovali tento úkaz. Vedci tak museli uznať vplyv tzv. stmavenia okraja slnečného kotúča. Slnko je plynný obor a nie kamenná planéta, okraj jeho disku teda nebude ostrý. Čím bližšie ideme pohľadom k okraju slnečného disku, tým cez tenšiu vrstvu plynov na čiernom pozadí sa pozeráme, a tým postupne tmavší sa stáva okraj disku. Za efektom čiernej kvapky, ktorá akoby spájala na moment kotúč prechádzajúcej planéty s okrajom slnečného disku stoja postupné stmavovanie slnečného kotúča pri jeho okraji, difrakcia a nedokonalé optické prístroje.

Zdroj: Sky & Telescope Magazine

NIKDY SA NEPOZERAJTE SO ŽIADNYM ĎALEKOHĽADOM DO SLNKA ALEBO JEHO OKOLIA!

HROZÍ NEZVRATNÉ A TRVALÉ POŠKODENIE ZRAKU! NENECHÁVAJTE DETI S ĎALEKOHĽADOM BEZ DOZORU!

Bezpečne je možné pozorovať Slnko len s ďalekohľami od renomovaných výrobcov (Lunt, Coronado) so zabudovanými špeciálnymi slnečnými filtrami alebo certifikovanými slnečnými fóliami na vizuálne pozorovanie bezpečne umiestnenými vždy len pred objektívmi ďalekohľadu. Inak hrozí nezvratné poškodenie zraku a oslepnutie! Ďalekohľady na pozorovanie Slnka aj špeciálne slnečné fólie Baader Planetarium a Explore Scientific je možné zakúpiť v našom e-shope:

 Teleskopy so slnečnou fóliou v balení na pozorovanie slnečnej fotosféry

 Slnečné fólie Baader Planetarium a Explore Scientific na pozorovanie fotosféry Slnka

 Špeciálne slnečné teleskopy na pozorovanie slnečnej chromosféry