Ako vybrať ďalekohľad?
Ako správne vybrať ďalekohľad? Turistické ďalekohľady, poľovnícke ďalekohľady, ďalekohľad na pozorovanie lietadiel? Ako vybrať ďalekohľad podľa parametrov? Čo ovplyvňuje životnosť ďalekohľadov?
Fázová korekcia (Phase Coating)
Vodeodolnosť a odolnosť voči hmleniu
Zväčšenie (priblíženie)
Označenie ďalekohľadu 10x50 znamená 10-násobné zväčšenie a 50mm priemer objektívu. Pre lepšiu predstavu sa dá zjednodušene o zväčšení povedať, že objekt vzdialený v teréne 100m uvidíme cez ďalekohľad s 10x zväčšením tak, ako by sme ho videli voľným okom bez ďalekohľadu z 10m. Vo všeobecnosti platí, že s rastúcim zväčšením (pri nezmenenej veľkosti objektívov) klesá svetelnosť a zužuje sa zorné pole viditeľnosti, obraz sa stáva tmavším a citlivejším na pohyb či vibrácie, takže je nemožné zaostriť a pozorovať menšie obrazové detaily. Približne od 12-násobného zväčšenia preto patria ďalekohľady na statív, statív si však môže vyžiadať aj napr. rozlišovanie dvojhviezd či pozorovanie niektorých vesmírnych objektov aj so zvačšením 10x.
Rozlíšenie obrazu
Schopnosť objektívov ďalekohľadu rozlíšiť drobné obrazové detaily. Rozlíšenie priamoúmerne závisí od veľkosti objektívu, čím väčší objektív ďalekohľadu, tým jemnejšie rozlíšenie obrazových detailov. Väčšie objektívy tiež prinášajú do oka viac svetla a umožňujú aj vyššie zväčšenia. Rozlíšenie výsledného obrazu významne ovplyvňujú okrem veľkosti objektívov aj atmosférické podmienky (chvenie atmosféry, vzdušné turbulencie alebo inak atmosférický seeing), ktoré za nepriaznivých podmienok dokážu úplne vymazať obrazové detaily.
Svetelnosť ďalekohľadu
Veľkosť šošoviek objektívu je jedným z najdôležitejších faktorov určujúcich množstvo svetla, ktoré nimi preniká do oka. Čím väčší objektív, tým jasnejší obraz, tým viac jemnejších obrazových detailov a štruktúr je možné pozorovať. Ďalekohľady s veľkým objektívom (a primeraným nižším zväčšením) sú vhodné na pozorovanie aj v horších svetelných podmienkach (napr. svitanie, súmrak, zamračená obloha, dážď). Ide hlavne o ďalekohľady s parametrami 7x50 (51), 8x56 (49), 9x63 (49), ktoré dosahujú vysokú svetelnosť s indexom relatívnej svetelnosti nad 49. Relatívna svetelnosť je len teoretický parameter, ku ktorému sa výrobca pokúša priblížiť optickou konštrukciou ďalekohľadu, kvalitou použitých optických skiel a hranolov, typom antireflexných vrstiev aplikovaných na optické povrchy (objektívové šošovky aj optické hranoly).
Optické sklo, optický dizajn ďalekohľadov
Podľa spôsobu uloženia hranolov rozlišujeme ďalekohľady na tzv. PORRO (telo ďalekohľadu je širšie, optická os okulára je posunutá voči optickej osi objektívu) a ROOF (lineárne, štíhlejšie a kompaktnejšie ďalekohľady, okulár a objektív sú v jednej optickej osi). Hranoly sú najčastejšie vyrábané z rôznych druhov optického skla, najčastejšie BK7 - bórové korunové sklo a BAK4 - bárium korunové sklo. BK7 vychádza z označenia N-BK7 od prestížneho nemeckého výrobcu optického skla SCHOTT s výbornými optickými vlastnosťami (index lomu, Abbeho číslo, priepustnosť svetla). Ide o bórové korunové sklo vhodné najmä pre menej svetelné ďalekohľady, používa sa však aj pri výrobe kvalitných diagonálnych hranolov a aj tých najdrahších binohláv pre hvezdárske ďalekohľady. V prevedení SCHOTT rozhodne nejde o optické sklo s nižšou kvalitou, skôr naopak. Rôzni výrobcovia však používajú vlastné označenia ako Bk-7 alebo BK-7, čím sa snažia naznačiť, že ide o sklo s podobnými optickými vlastnosťami akými disponuje N-BK7 od SCHOTT. BAK4 vychádza z označenia N-BAK4 (SCHOTT) a ide o bárium korunové sklo, kvalitný optický materiál s výbornými optickými vlastnosťami aj pre použitie so svetelnejšími ďalekohľadmi. Označenie BaK-4 vychádza z označenia H-BaK4 od čínskeho výrobcu optického skla CDGM. Hoci nejde o jeho ekvivalent, svojimi optickými parametrami (index lomu, Abbeho číslo) nemá ďaleko od N-BAK4 (SCHOTT), no nižšia cena čínskeho skla odráža technologickú úroveň výroby a dá sa predpokladať, že aj kvalita je nižšia ako kvalita ekvivalentov z dielne renomovaných výrobcov (nemecký SCHOTT, japonská HOYA či OHARA). Ceny ďalekohľadov s premiovými sklami sú veľmi vysoké, preto výrobcovia v lacnejšom a strednom segmente sú nutení hľadať kompromisné riešenia v snahe ponúknuť zákazníkom relatívne dobrú kvalitu za prijateľnú cenu. Odlišnosti medzi optickými prístrojmi osadenými rôznymi sklami N-BK7 alebo N-BAK4 (SCHOTT) nie je možné jednoducho interpretovať ako lepšie alebo horšie (kvalitné vs nekvalitné) bez zváženia ďalších faktorov, ako je optický dizajn, kolimácia, mechanické prevedenie ďalekohľadu, kvalita antireflexných vrstiev, vnútorné prepážky a vyčiernenie vnútorných častí ďalekohľadu proti odleskom znižujúcim kontrast, faktory ovplyvňujúce celkovú priepustnosť svetla.
Antirelexné vrstvy
Na povrch šošoviek sú výrobcami nanášané pomerne zložitým technologickým postupom špeciálne antireflexné vrstvy (zvyčajne z magnezium fluoridu), ktoré zabraňujú spätným odrazom svetla prechádzajúceho optikou ďalekohľadu. Antireflexné vrstvy tak zvyšujú svetelnú priepustnosť, zlepšujú kontrast, redukujú odlesky, a prispievajú k ostrému a kontrastnému obrazu. V závislosti od druhu skla, povrch jednej šošovky odráža 4-8% vchádzajúceho svetla, výsledný súčet týchto nežiadúcich svetených odrazov cez viacero optických plôch ďalekohľadu môže spôsobovať až 50% svetelnú stratu. Toto svetlo by sa prechodom cez neupravené šošovky bez antireflexných vrstiev do oka nikdy nedostalo.
Najpoužívanejšie typy antireflexov sú:
C (coated) - najnižší stupeň vrstvenia, vyskytuje sa pri lacnejších ďalekohľadoch, minimálne jeden povrch/strana šošovky má jednu antireflexnú vrstvu, zvyčajne vonkajšiu.
FC (fully coated) - plne vrstvená optika, všetky šošovky a hranoly by mali disponovať jednou antireflexnou vrstvou.
MC (multi coated) - viacnásobne vrstvená optika, prinajmenšom jeden povrch/strana šošovky disponuje viac ako jednou antireflexnou vrstvou, na zvyšku optických členov je jedna antireflexná vrstva.
FMC (fully multi coated) - plne viacnásobne vrstvená optika, vysoko kvalitné antireflexné vrstvenie, všetky optické povrchy sú pokryté viacnásobnými antireflexnými vrstvami. Takýmto ďalekohľadom by malo prejsť 90-95% svetla, svetelná strata je teda len 5-10%.
Okrem základných typov antireflexov používajú rôzni výrobcovia aj svoje vlastné špeciálne typy vrstvenia, napr. Bresser - URC (Ultimate Reflection Coating), FBMC, FlatMC, SHR alebo špeciálne dielektrické vrstvenie H.R.D., ktoré používa Vixen - ide o antireflexy, ktorými disponujú najmä drahšie prístroje.
Fázová korekcia
Phase coating alebo fázová korekcia na strechových hranoloch - v ďalekohľadoch so strechovými hranolmi ("štíhlejšie" ROOF ďalekohľady) dochádza pri prechode svetla hranolmi k fázovému posunu, čo má za následok zhoršenie jasu a rozlíšenia obrazu. Tento jav možno výrazne potlačiť nanesením špeciálnych fázových korekčných vrstiev na plochy hranolov, výsledný kontrast a rozlíšenie sú výrazne lepšie, porovnateľné alebo ešte lepšie ako pri PORRO ďalekohľadoch s rovnakými parametrami.
Výstupná pupila (veľkosť)
Výstupná pupila je priemer svetelného kruhu viditeľný v okulároch ďalekohľadu. Väčší priemer výstupnej pupily znamená viac svetla, ktoré môže preniknúť do oka, udáva sa v mm a je výsledkom podielu veľkosti objektívu a zväčšenia ďalekohľadu. Napríklad, ďalekohľad 10x50 má priemer výstupnej pupily 5mm=50/10. Nemožno však zabúdať na schopnosť oka elasticky sa zužovať/rozširovať v rozmedzí od 2-7mm. Starnutím táto schopnosť rozširovať zreničky klesá (po 30-ke cca 1mm každých 10-15 rokov), čo znamená, že staršie oko už nie je schopné využívať veľkú výstupnú pupilu a teda ani vysokú svetelnosť ďalekohľadu. A preto si starší pozorovateľ môže dovoliť menší objektív a/alebo vyššie zväčšenie.
Výstupná pupila (dĺžka)
Dĺžka výstupnej pupily určuje v akej vzdialenosti od šošovky okulára uvidí vaše oko úplné zorné pole bez obmedzení. Takéto ďalekohľady bývajú označené ako LE (Long Eye Relief), čo sa nesprávne nazýva aj dlhý očný reliéf. Ďalekohľady s dlhou výstupnou pupilou sú určené najmä pre pohodlné pozorovanie s okuliarmi bez zúženia zorného poľa, ale samozrejme ho ocenia aj pozorovatelia bez okuliarov, ktorí nebudú musieť oko natískať na šošovku okulára, aby uvideli celé zorné pole. Najdôležitejšie je to pre pozorovateľov trpiacich astigmatizmom, ktorí sú nútení pozorovať len s okuliarmi na očiach.
Očnice a okuláre
Očnice sú gumové výstupky na okulároch, ktorých hlavnou funkciou je blokovať rušivé bočné svetlo. Veľa dnes predávaných ďalekohľadov je vybavených vysúvateľnými očnicami, ktorými je možné nastaviť optimálnu vzdialenosť oka od výstupnej šošovky okulára. Pre pozorovanie s okuliarmi sa takéto očnice zasunú alebo v prípade gumových očníc zvinú, teda bez okuliarov sa pozoruje s vysunutými/postavenými očnicami, s okuliarmi naopak so zasunutými/zvinutými očnicami.
Zorné pole viditeľnosti
Označenie šírky zorného poľa je častokrát viditeľne uvedené na tele ďalekohľadu a predstavuje šírku horizontu v metroch, ktorá je ďalekohľadom viditeľná zo vzdialenosti 1000 metrov. Napríklad označenie FOV 120m/1000m (vyjadrené niekedy aj v yardoch či stupňoch) znamená, že vo vzdialenosti 1000m uvidíte cez ďalekohľad pás horizontu široký 120m. Platí, že so stúpajúcim zväčšením ďalekohľadu sa zorné pole viditeľnosti zužuje. Veľké zorné pole prispieva ku komfortu pozorovania a je výhodné najmä pri pozorovaní rýchlo sa pohybujúcich objektov (napr. pri športových podujatiach, utekajúca lesná zver, pozorovanie vtákov) alebo keď je v pohybe sám pozorovateľ. Zorné pole viditeľnosti sa pri niektorých ďalekohľadoch uvádza aj v uhlových mierach (v stupňoch), je to vhodné najmä pri astro binokulároch (triédroch), ktoré sa dajú využiť aj na pozorovanie nočnej oblohy (pozorovanie Mesiaca, asterizmov, rozlišovanie dvojhviezd, vyhľadávanie jasnejších galaxií, hviezdokôp, hmlovín). Astronóm si tak ľahšie vie predstaviť, akú veľkú časť oblohy dostane do okulárov. Napríklad, Mesiac v splne má cca 0,5°, rôzne iné objekty sú priestrannejšie a môžu zaberať na oblohe aj niekoľko stupňov. Prevod zorného poľa viditeľnosti z m/1km na stupne je jednoduchý, údaj v m/1km predelíte číslom 17,5. Napríklad, ak je zorné pole viditeľnosti ďalekohľadu 77m/1km, potom v stupňoch to bude 4,4°. Pohodlné zorné pole pre pozorovanie pozemskej prírody je nad 100m/1km, pre pozorovanie nočnej oblohy je dobré mať ďalekohľad so zorným poľom aspoň 4° (FOV cca 70m/1km).
Vodeodolnosť a odolnosť voči vnútornému hmleniu
Hermeticky uzavreté a vzácnym plynom (najčastejšie dusíkom alebo argónom) plnené ďalekohľady sú odolné voči vnútornému hmleniu pri prechode z mrazu do tepla. Takto vybavené ďalekohľady sú úplne vodeodolné, odolné voči hubám, tvorbe plesní a vniknutiu prachu, čo samozrejme značne zvyšuje ich životnosť. Takého ďalekohľady sú vhodné najmä pre poľovníkov, jachting a vodné športy.
Pogumovanie tela ďalekohľadu
Gumou potiahnuté telo ďalekohľadov lepšie absorbuje vibrácie, ktoré potom menej cítiť na obraze. Pogumovanie tiež zabezpečuje nešmykľavý povrch, lepší úchop a istú ochranu aj pred počasím, tiež izoluje pred teplom z rúk.