Atmosférický seeing
Kmitanie obrazu následkom turbulencií, vzdušného prúdenia a nerovnakých teplotných podmienok v rôznych vrstvách atmosféry. Pri pokojnej atmosfére hovoríme o dobrej viditeľnosti (seeingu), pri nepokojnej zase o zlej viditeľnosti. Problém je, že pri rozkmitanom obraze tento nie je možné v okulári teleskopu zaostriť a rozlíšiť obrazové detaily.
Astronómia a seeing, na klasifikáciu kvality amatérskeho pozorovania vytvoril francúzský astronóm gréckeho pôvodu Eugène Michel Antoniadi stupnicu kvality seeingu:
1. Veľmi dobrý - obraz je stabilný, viditeľnosť je výborná, obrazy objektov sú ostré a bez kmitania.
2. Dobrý - mierny nekľud s niekoľko sekundovými momentami pokoja.
3. Stredný - priemerná viditeľnosť s väčším nekľudom, možné pozorovať aj pri stredných zväčšeniach.
4. Zlý - zlá viditeľnosť s ustavičným chvením vzduchu.
5. Veľmi zlý - veľmi zlá viditeľnosť, nemožnosť zaostriť a rozoznať obrazové detaily.
Najlepší seeing býva v zime pri čistej oblohe a nočných teplotách pod nulou (okrem odmäku, vtedy býva najhorší). Leto, vďaka častým teplotným zmenám v atmosfére neposkytuje veľa priestoru na dobrý seeing, situácia býva lepšia pred východom Slnka.
Vzduch sa vlní nielen vysoko v atmosfére, ale častokrát aj v blízkosti pozorovacieho stanovišťa alebo priamo v okolí ďalekohľadu, preto si je potrebné dať pozor na strechy domov (v lete nahriate od Slnka, v zime od kúrenia), veľké asfaltové plochy (parkoviská), ale aj na prehrievanie niektorých častí teleskopu pri samotnom pozorovaní (telesné teplo z rúk, dychu).
Negatívne efekty atmosférického seeingu je čiastočne možné eliminovať pri pozorovaní aj fotení pomocou korektora atmosférickej disperzie (Atmospheric Dispersion Correction), napr. TS-Optics ADC, Omegon ADC, ZWO ADC.